Cinnamon and Solitude

Áno, Cinnamon zase raz píše o veciach, v ktorých nie je ani z ďaleka expert. Rieši to ešte vôbec niekto? Umenie a praktiky meditácie. Pre niektorých výmysel progresívnej generácie hľadajúcej pocit výnimočnoti, pre iných záhadná celé veky stará tradícia a pre niektorých praktika, bez ktorej si nevedia svoj život už ani predstaviť. A prečo o tom píšem? Ja som sa snažila začať s pravidelnou mediáciou celé roky s nádejou, že zlepší kvalitu môjho života. Po mnohých neúspešných pokusoch a dlhších pauzách som sa rozhodla, že to opäť vyskúšam, len tentokrát naozaj "blbuvzdorne". Mala som totiž roky neskutočný problém "vypnúť" myseľ. Potom som sa podľa istého článku snažila sústrediť sa na svoje dýchanie, ale to mi nepomohlo už vôbec, lebo som sa sústreďovala na dýchanie a na to, či sa dostatočne sústreďujem na dýchanie. Snažila som sa meditovať vo dne, v noci, snažila som sa to robiť v úplnom tichu, s relaxačnou hudbou (som  sama, koho relaxačná hudba rozčuľuje) a m

Názov článku takmer až mylne napovedá, že toto celé bude inteligentný informatívny kus textu, ktorý je podložený kvalitnými zdrojmi a dlhým štúdiom. Chyba, Cinnamon iba naozaj nevedela, ako pomenovať článok týkajúci sa kníh. Takže ak hľadáte spoľahlivé informácie, je mi ľúto, ale toto je len ďalší výkec malého, mierne zmäteného knihomola. Často som spomínala, že som mala problém s malou čitateľskou krízou. Môžem ale konkluzívne  povedať, že od začiatku tohto nie úplne dobrovoľného pobytu doma sa táto kríza výrazne zlepšila. Narazila som však na jednu malú zvláštnosť. Totiž, ja mám vo zvyku čítať knihy v angličtine, nakoľko je to originálny jazyk väčšiny kníh, ktoré mám v knihovničke. Keď som však pred niekoľkými dňami čítala 4. časť Harryho Pottera (znovu, nebite ma, toto nie je prvýkrát, čo to čítam), pristihla som sa pri tom, že mám neskutočnú chuť prečítať si niečo po slovensky. A to sa mi nestalo už roky. Keďže som nechcela porušiť svoje malé nepísané pravidlo (čítanie k

Bolo by urážkou znovu sa len ospravedlniť za svoju neprimerane dlhú neaktivitu. Pravdou je, že ma v posledných mesiacoch stíhala kríza za krízou a písanie článkou nebolo vôbec na mojom zozname priorít. Klamala by som, že k tomuto postu neprispela už niekoľkotýždňová karanténa, v ktorej som sa našla vďaka nášmu milovanému vírusu. Avšak počas posledných dni a týždňov sa snažím pomaly ale istoyň znovu vrátiť k veciam, ktoré som si pred tým zvykla užívať. Snažím sa opäť viac čítať, čo je niečo, s čím som v poslednom čase mala naozaj veľké problémy. Taktiež sa pomaly, ale isto snažím navrátiť k tvorivému písaniu, aj keď to v tejto chvíli ide tažko. Taktiež som sa po rokoch dokopala k tomu, aby som začala znovu precvičovať cudzie jazyky ktorým som sa v minulosti s radosťou venovala. Aby som to zhrnula jednoducho, naozaj sa snažím na sebe pracovať,- a ako správne klišé vraví - robiť sama pre seba pozitívne zmeny. Podarí sa mi to? Netuším. Ale ostať ďalej v stave absolútnej stagnácie a

Nie je to Book Club článok v pravom zmysle, ale aj tak si myslím, že jej to zaujímavá téma a to hlavne n diskusiu. Takže poďme diskutovať. Ja osobne som mala pred niekoľkými rokmi veľmi vzhranenú odpoveď: Žiadne e-booky, jedine klasické knihy! Bola som presvedčená, že knihy majú väčšiu hodnotu, keď ich mám fyzicky na papieri vo väzbe. Skutočnosť, že knihy takto fungujú od nepamäti bola pre mňa akýmsi odôvodnením, prečo je to najlepší spôsob, ako uchovávať ich obsah. A potom som jedného dňa dostala darom Kindle. Čo bolo v celku zvláštn pre človeka, ktorý sa z celým fenoménom e-kníh nestotožňoval. Dala som mu však šancu a dnes si už neviem predstaviť, že by som si takto nemohla užiť dobrú knihu. Čo podmienilo zmenu môjho názoru? Napríklad skutočnosť, že aj napriek kúpe novej knihovničky mi zase dodchádza miesto,kde by som svoju knižnú zbierku uložila. Chcem, aby každá jedna z mojich kníh mala jej prináležiace miesto a aby sa neváľala kade-tade. Úložné miesto sa pret

Pred niekoľkými dňami som sa zastavila a   zamyslela sa: "Panebože, veď to sa už začala jeseň!" A veru, moje obľúbené ročné obdobie je v plnom prúde a ja som si to kvôli kvantu povinností a práce ani poriadne neuvedomila. Minulý rok to bolo podobné, ale sľúbila som si, že tento rok si toto nádherné obdobie nenechám, obrazne povedané, pretiecť pomedzi prsty a že si ho podľa možnotí užijem. Keďže každej osobe vo svojej proximite už určite začínam liezť   na nervy so svojim večným omieľaním, ako veľmi mám rada jeseň, rozhodla som sa, že sa s týmito pocitmi podelím so svojim blogom a teda so svojimi (potenciálnymi) čitateľmi. No a aký je lepší spôsob, ako vyjadriť svoje sympatie k niečomu, než o tom urobiť malý rýchly tag? (maličký sarkazmus si doplňte podľa vlastného uváženia) Takže nech sa páči, tu je môj 10 otázkový jesenný tag: 1. Ktoré dve veci vám napovedajú, že sa začala jeseň? Vedela by som ich opísať minimálne desať, ale keďže by mali byť odpo

Áno, áno, viem, je to so mnou ťažké. Zaujíma ešte niekoho moje ospravedlnenie, že som sa tu dlhšie naukázala a moje vysvetlenie prečo? Pravdepodobne sa toho každý, kto aspoň semi-regulérne navštevuje tento blog už dávno presýtil. A úplne chápem prečo. Nie som v tomto veľmi dobrá a vo chvíli, keď sa môj - ako sa vraví - offline život trochu rozhýbe, nie som schopná produkovať ani toľko článkov, ako normálne (čo priznajme si, stále nie je veľmi veľa). Takže si všetky moje ospravedlnenia nechám pre seba a poviem len toľko, že v posledných týždňoch toho mám na pleciach celkom dosť a naoaj neviem kam skôr skočiť. A hoci sa cítim zle, že tento blog naozaj zanedbávam, nesľubujem ani v najbližšom období úplnú pravidelnosť a celkovú obsahovú kvalitu pridávaných článkov. Každopádne, keďže nemám úplne čas vymýšľať niečo príliš zmysluplné, napadlo mi, že sem môžem dať zopár fotiek z nedávneho výletu vo Vysokých Tatrách, na ktorom sme s partnerom boli. Nie, neupravovala som ich a viem, že